Vakcinácia

Vakcinácia

Očkovanie (vakcinácia) je najzákladnejšou súčasťou preventívnej starostlivosti o zdravie vašich domácich miláčikov. Účinne chráni zviera proti infekčným ochoreniam.

S očkovaním sa začína už v mladom veku (8 – 12 týždňov) a to v čase, kedy dochádza k poklesu materských protilátok získaných od matky.

Pred každým očkovaním veterinárny lekár najprv skontroluje zdravotný stav vášho zvieratka. Očkujú sa iba zvieratá, ktoré boli opakovane odčervené a nejavia žiadne príznaky choroby, nie sú gravidné, hárajúce sa alebo laktujúce.

V tomto článku nájdete:

Niektoré infekčné ochorenia psov

Niektoré infekčné ochorenia mačiek

Vakcinácia králikov

 

Vakcinácia psov a mačiek

Vakcinačný program psov sa začína spravidla vo veku 8 týždňov, mačiek vo veku 9 týždňov s následnými revakcináciami v intervale 2-3 týždňov, počas ktorých je rozširované spektrum infekčných chorôb, voči ktorým sa imunizujú. Psíkov očkujeme proti psinke, infekčnej hepatitíde, parvoviróze, parainfluenze a leptospiróze. Mačky vakcinujeme proti infekčnej rinotracheitíde, kaliciviróze, panleukopénii a chlamydofilóze. Dospelé psy a mačky sú revakcinované v pravidelných ročných intervaloch.

Psy, mačky a fretky staršie ako 3 mesiace sa očkujú aj proti besnote.

Toto očkovanie je povinné zo zákona (zákon 342/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.) Od 1.11.2011 sa už nevykonáva každoročne, ale frekvencia závisí od odporúčania výrobcu vakcíny, od nákazovej situácie u nás a v okolitých krajinách a na doporučení svetovej veterinárnej asociácie (WSAVA).

Poskytujeme aj doplnkové očkovania a to proti psincovému (kotercovému) kašľu, lymskej borelióze a herpes vírusu.

Stručná charakteristika ochorení, proti ktorým očkujeme našich miláčikov

Niektoré infekčné ochorenia psov

Psinka

Psinka patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenie mäsožravcov, ktorého pôvodcom je Morbilivirus.

K infekcii dochádza predovšetkým kvapôčkovou cestou prostredníctvom horných dýchacích ciest. Ochorenie sa prejavuje horúčkou, nechutenstvom, sťaženým dýchaním a kašľom, výtokmi z očí a nosa, zvracaním alebo hnačkou. Pri postihnutí kože sa na nej tvoria škvrny alebo dochádza k typickým zmenám na nose a chodidlových vankúšikoch (klopkanie pri chôdzi). Pri nervovej forme dochádza k stuhnutiu krčného svalstva, kŕčom, mimovoľnému pohybu čeľustí alebo poškodeniu zmyslových orgánov. U šteniat pred výmenou chrupu môže dochádzať k strate skloviny.

Infekčná hepatitída

Spôsobuje ju psí adenovírus, ktorý poškodzuje pečeňové bunky a endoteliálne bunky ciev. Môže postihnúť aj obličky a vyvolať aj ochorenie očí. Prenáša sa kontaktom a postihuje hlavne mladé nevakcinované psy.

Príznakmi sú horúčka, zvracanie, nechutenstvo, smäd, bolesť brucha, krvavá hnačka a žltačka. U niektorých psov sa môže vyskytnúť jednostranný alebo obojstranný zákal rohovky (tzv. modré oko). Pri postihnutí nervového systému dochádza k dezorientácii, apatii, kŕčom až komatóznym stavom.

Parvoviróza

Pôvodcom je Parvovirus. Vírus sa šíri prostredníctvom výkalov nakazeného psa. Toto ochorenie vyvoláva akútne poškodenie tenkého čreva a svaloviny srdca (myokardu). Poškodenie srdca sa prejavuje sťaženým dýchaním, zrýchlenou srdcovou činnosťou, slabým pulzom a následným rýchlym úhynom.

Parvovírus môže spôsobiť aj vodnatú krvavú hnačku s typickým zápachom, dehydratáciou, čo tiež môže viesť k úhynu, pokiaľ sa nezabezpečí adekvátna pomoc vo forme rehydratácie, infúzie a podania hyperimúnneho séra. Ale ani to nemusí zachrániť život Vášmu zvieratku. Najlepšou prevenciou je pravidelné očkovanie od veku šteniatka.

Leptospiróza

Kontagiózne ochorenie vyvolané u psov baktériami z rodu Leptospira. Toto ochorenie je prenosné aj na človeka. Hlavným rezervoárom a teda zdrojom nákazy sú hlodavce (potkany, myši a pod.) alebo sám pes.

Nákaza sa prejavuje horúčkou, nechutenstvom, zvracaním, dehydratáciou, zápachom z úst, bolestivosťou brucha, hnačkou a žltačkou– príznaky zlyhania pečene a obličiek, taktiež sa môže objaviť kašeľ a výtoky z nosa.

Besnota

Besnotu spôsobuje Lyssavirus. Jedná sa o akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť a ochrnutia (paralýzy).

Medzi hlavné príznaky patria zmeny správania: apatia, neposlušnosť, vyhľadávanie tmavých úkrytov, nepokoj, vrčanie, halucinácie, svrbenie v mieste pohryzenia, zvrátená chuť a útočnosť. V závere dochádza k ochrnutiu hltana, výtokom slín, ovisnutím dolnej sánky a škúlením. Postupná paralýza prechádza od hltana na telo a končí úhynom.

Psincový (kotercový) kašeľ

Komplex psincového kašľa je tvorený psím adenovírusom, vírusom parainfluenzy, herpesvírusom, vírusom psinky a psími reovírusmi, ku ktorým sa pridáva sekundárna infekcia baktériami typu Bordetela, Pseudomonas, Pasteurela a pod.

Ochorenie sa šíri kvapôčkovu cestou. Predispozíciou je hromadný chov, výstavy, cvičiská, prípadne zlá zoohygiena. Môže prebiehať ako suchý dráždivý akútny kašeľ až napínanie na zvracanie alebo ťažký zápal priedušiek a pľúc. Proti tomuto ochoreniu očkujeme intranasálnou alebo injekčnou vakcínou.

Lymská borelióza

Pôvodcom sú baktérie Borelie. Na Slovensku hlavne Borelia afzelii a B.garnii (70%) a B.burgdorferi sensu stricto (20%). Hlavným prenášačom borelií sú kliešte, môžu sa vyskytnúť aj blchy, komáre, muchy a vši.

Postihuje človeka a zvieratá a prejavuje sa postihnutím pohybovej a nervovej sústavy, kože a srdca. Najčastejšími príznakmi sú apatia, nechutenstvo, horúčka, zväčšenie lymfatických uzlín, bolestivosť pohybového aparátu prejavujúca sa náhlym krívaním a opuchmi niektorých kĺbov. Klinické prejavy ochorenia (krívanie) nastupujú 2-5 mesiacov po infekcii. Liečba spočíva v podávaní antibiotík po dobu 3-4 týždňov. Ochorenie nie je prenosné zo psa na človeka.

Na zabránenie nakazenia kliešťom prenosných ochorení odporúčame okrem vakcinácie preventívne aplikovať antiparazitárne spot on prípravky alebo obojky.

Niektoré infekčné ochorenia mačiek

Infekčná rinotracheitída

Je jedno z najnákazlivejších vírusových ochorení dýchacích ciest u mačiek, hlavne v zlých zoohygienických podmienkach a u mačiatok. Pôvodcom je herpesvírus a prenos prebieha kvapôčkovou infekciou alebo nepriamo prostredníctvom kontaminovaných predmetov.

U mačiek postihuje horné cesty dýchacie. Prejavom je apatia, znížená chuť do jedla, kýchanie, výtoky z očí, z nosa, horúčka, zápaly spojiviek, zvýšené slinenie a môžu vznikať aj vredy v dutine ústnej.

Kalicivírusová infekcia

Kalicivírus sa šíri taktiež kvapôčkovou infekciou. Klinicky prevažujú bolestivé erózie až vredy v dutine ústnej, okolo nosových otvorov, medzi prstami a na vankúšikoch. Môže sa objaviť zvýšená teplota, zrýchlené dýchanie, mierny výtok z očí, znížená hybnosť kĺbov, zvracanie, hnačka, zježená srsť a pod.

Infekčná panleukopénia mačiek

Parvovírus, ktorý vyvoláva toto ochorenie, poškodzuje tráviaci trakt, kostnú dreň a centrálny nervový systém. Cesta šírenia vírusu je perorálna alebo intranasálna. U mačiat môže často toto ochorenie skončiť náhlym úhynom bez klinických príznakov.

Môže spôsobovať ataxiu, triašku, v akútnom štádiu anorexiu, dehydratáciu, zvracanie, horúčku a úpornú hnačku s prímesou krvi a bolestivosť dutiny brušnej. Stolica je krvavá, zapáchajúca. Už z názvu vyplýva, že v krvnom obraze je prítomná okrem anémie aj panleukopénia.

Chlamydióza (chlamydophilóza)

Táto bakteriálna infekcia prebieha súbežne alebo nasleduje infekcie vírusového pôvodu, alergické, metabolické poruchy alebo traumatické stavy. Chlamydophily žijú na rôznych slizniciach, hlavne na očnej, respiračnej, gastrointestinálneho a urogenitálneho traktu. K prenosu infekcie dochádza priamym kontaktom, predovšetkým sekrétmi očí a nosa. U veľkej časti infikovaných mačiek nie sú žiadne klinické príznaky a tieto mačky sú tzv. asymptomatickí nosiči.

Pokiaľ chlamydophila vyvolá ochorenie, jedná sa o zápaly spojiviek väčšinou oboch očí, hyperémie a edém spojiviek, blefarospazmus. Ďalej zisťujeme zväčšené lymfatické uzliny, pneumóniu, infekciu urogenitálneho alebo gastrointestinálneho traktu.

Vakcinácia králikov

Králikov najčastejšie vakcinujeme proti dvom infekčným ochoreniam: Myxomatóze a Hemoragicému ochoreniu (Moru králikov). Tieto ochorenia niesu prenosné na človeka, avšak ohrozujú život králikov v chovoch. S vakcináciou začíname už v 8 – 10 týždni veku.

Myxomatóza králikov

Myxomatóza je vážne, častokrát fatálne ochorenie králikov spôsobené myxoma vírusom. Vírus sa prenáša bodavým hmyzom - blchy, komáre, roztoče, ktorý bodnutím prenesie vírus na králika. Prenos ochorenia je však podľa najnovších poznatkov možný aj priamym kontaktom z králika na králika, ale aj vzduchom, prachom, nepriamo krmivom a chovateľskými pomôckami.

Zvyčajnými príznakmi ochorenia sú opuchnuté, takmer zatvorené oči a ďalšie opuchy v oblasti hlavy a genitálií, ktoré sa objavujú do niekoľkých dní po infekcii. Králik tak nemôže piť ani prijímať potravu. Včasnou liečbou je možné dosiahnuť uzdravenie, ale ochorenie je veľmi zdĺhavé a nepríjemné. Vo väčšine prípadov končí eutanáziou. U divokých králikov sa tiež vyskytujú prípady vyliečenia, avšak vážne stavy končia úhynom do 12 dní po infekcii. Postihnuté môžu byť všetky plemená domácich králikov a aj napriek odlišnému životnému štýlu sú ohrozené aj králiky - maznáčikovia chované v domácnosti. Pri myxomatóze neexistuje špecifická liečba; vakcinácia je jedinou efektívnou ochranou králikov pred touto infekciou.

Mor králikov – Rabbit Haemorrhagic Disease (RHD)

Mor je druhou vážnou infekciou králikov. Je spôsobený kalicivírusom s inkubačnou dobou od 1 do 3 dní. Vnímavé sú všetky králiky bez rozdielu pohlavia a plemennej príslušnosti. Vírus sa šíri priamym kontaktom králikov, alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi, podstielkou či miskami na krmivo a vodu, ale tiež hmyzom.

Králiky hynú do 12-36 hodín od vzniku horúčky a mortalita dosahuje 90-100%. Príznaky RHD nemusíme vzhľadom k rýchlosti priebehu ochorenia vôbec spozorovať. Ak sa vyskytnú, tak môžeme pozorovať depresiu, sťažené dýchanie, horúčku a krvácanie z nosa. Ako pri myxomatóze ani pri RHD neexistuje špecifická liečba. Vakcinácia je jedinou možnou cestou ochrany králikov.